Masajovia: Nízkosacharidoví pastieri a lovci

Vo všeobecnosti u Masajov platí vzťah, že zvieratá potrebujú Masajov a Masajovia zas zvieratá. Viac o Masajoch v článku.



Masajovia obývajú severnú časť Tanzánie a južnú časť Kene. Žijú v malých rodinných skupinách. V mladom veku pomáhajú starať sa o zvierata. Neskôr, okolo 17 roku, sa stávajú Masajskými bojovníkmi (Biss 1970). Ženy sa starajú o domácnosť a výchovu detí. Masajovia trávia väčšinu dňa pobytom na slnku, no aj napriek tomu preferujú pobyt v tieni. Ich hlavným zdrojom obživy je mäso a mlieko. Zachovanie spôsobu života, ale hlavne dobrého zdravia, je pre Masajov podmienené viacerými faktormi. Tým hlavným je zachovanie schopnosti vytvárať vlastnú potravu. Hlavným spôsobom ako si zaobstarať potravu je pre Masajov pastierstvo a lovenie zvierat. Starajú sa o svoje ovce, kozy, dobytok. Vo všeobecnosti u Masajov platí vzťah, že zvieratá potrebujú Masajov a Masajovia zas zvieratá. Zvieratá sú pre Masajov zdrojom mlieka, mäsa a tiež ich využivajú na predaj. Masajovia nepouživajú soľ. Dokonca podľa Manna jazyk Masajov ani neobsahuje výraz pre soľ.
Strava Masajov má vysoký obsah nasýtenných mastných kyselín. No aj napriek vysokej konzumácii nasýtenných mastných kyselín je výskyt kardiovaskulárnych ochorení na nižšiej úrovni ako vo westernizovaných krajinách. Podobne vysoký príjem je aj u kmeňa Samburu, ale o ňom až inokedy. Obsah tuku v mlieku, ktoré je hlavným energetickým zdrojom sa pohybuje okolo 5-6%. U Masajov môžeme tiež objaviť normálne hodnoty HDL cholesterolu (Robinson 1979).

Podľa Gibneya (1980) trávia Masajovia v priemere 6 hodín spánkom, 5 hodín sedením a 13 hodín chôdzou. Samozrejme, tento údaj variuje rôzne a je rozdielny u mužov a žien, no aj napriek tomu je výrazne rozdielny ako vo westernizovaných krajinách.
Masajovia využivajú na lov zvierat otrávené šípy. Šípy obsahujú cardenolides, čo je toxická substancia. Zdrojom tejto substancie sú stromy Apocynaceous alebo kríky Acokanthera (Cassels 1985).


V minulosti boli rozsiahle kampane proti konzumácii nasýtenných mastných kyselín s tým, že zvyšujú hodnoty celkového cholesterolu a vedú k ateroskleróze. Práve táto problematika zaujala Manna et al.(1964), ktorí sa rozhodli otestovať problematiku u Masajov, ktorých strava je s vysokým obsahom nasýtenných mastných kyselín. Podobnú problematiku testoval aj Biss et al. (1970) korí zistili, že miera aterosklerózy je u Masajov malá. Mann et al. testovali 400 Masajov. Títo Masajovia boli štíhli aj napriek vyššiemu príjmu tukov. Iba 6 Masajov z tejto skupiny malo systolický tlak vyšši ako 160 mm/Hg a iba piati mali diastolický tlak vyšši ako 100mm/Hg. 101 Masajov malo systolický tlak v rozmedzí 130-140 mm/Hg. Najviac rozširenou zmenou na EKG u Masajov boli zmeny T vlny. Hodnoty celkového cholesterolu boli u Masajov podľa Manna pozoruhodne nízke. Samozrejme, kardiovaskulárne ochorenia nie sú jediným možným ochorením, ktoré treba brať do úvahy pri určovaní zdravía národa. Podľa Manna malo 30 Masajov zväčšenú slezinu, čo môže byť znakom infekčných ochorení. Masajovia nejavili známky artritídy a dny. Celková prevalencia dny bola tiež nízka. Najčastejšie parazity, ktoré Masajovia majú sú Taenia, Strongyloides, Trichiuris a Entameba (Mann 1964).

Roulette (2018) uvádza, že 60% kalorického príjmu pochádza z tuku. Evolučná medicína hovorí o tom, že zmena životného štylu, ktorý sme si zachovávali dlhe roky bude viesť k vyššiej prevalencii jednotlivých ochorení ako ateroskleróza, diabetes mellitus, osteporóza, akné a pod. Podľa mnoho autorov návrat k prirodzenejším formám preživania nášho života bude viesť k zlepšenu nášho zdravotného stavu. Túto hypotézu potvrdzuje množstvo štúdii a tiež ju potrvdzujú niektoré národy, ktoré si zachovali svôj prirodzený spôsob života. Do tejto skupiny patria určitým spôsobom aj Masajovia. Niektoré potraviny u Masajov môžu pôsobiť aj ako nutraceutiká s pozitívnym benefitom pre ľudské zdravie. Pre Masajov predstavuje potrava určitú formu lieku pred vznikom niektorých ochorení. Bylinky využivajú k jedlu najmä kvôli ich chuti. Priložitostne žujú myrhu a živicu. Masajovia pijú nápol almajani, ktorý pozostáva z komerčného čaju, mlieka a cukru. Pokiaľ je tento čaj bez mlieka, tak sa nazýva orangi. Masajovia tiež pijú bylinný čaj okiti. Motori je polievka s mäsom, ktorá je konzumovaná, keď je niekto chorý. Motori je tiež doplnaná o krv zvierat, ktoré Masajovia chovajú. Masajovia to dopĺňajú o bylinky ako Olinia rochetiana (Oliniaceae) a Warbugia ugandensis Sprague (Canellaceae). Okiti konzumujú viac muži a motori a almajani zas viac ženy. Často použivanou bylinkou je Z. Chalybeum, ktorá javí antivirálny efekt. Ďalšie rastlinky, ktoré patria do stravy Masajov s pozitivným antibakteriálnym, antimykotickým a antivirálným účinkom sú A. Nilotica, A. Anthelmintica (Roulette 2018). Samozrejme, spomenuté rastliny môžu spôsobovať aj negatívne symptómy. Dôležitým faktorom je aj to, že samotní Masajovia veria v ich medicínske účely.

Zmenám prirodzeného spôsobu života sa nedokážu vyhnúť ani Masajovia. Populačný nárast Masajov je často spojený so znížením potravy z vlastných hospodárskych zvierat. Podľa Galvin (2015) je zhoršenie nutričnej denzity výživy spojené so zhoršeným celkového zdravia. Zhoršenie nutričnej denzity potravy môžeme charakterizovať konzumáciou rafivovanej potravy s nízkym obsahom mikronutrientov. Galvin et al. pozbierali údaje od 534 Masajov od infantilného veku až po starobu a snažili sa zistiť, či sa u Masajov dejú zmeny v životnom štýle. Podľa ich názoru, je život Masajov za posledných 30 rokov rovnaký. Ich strava a životný štýl môže byť jedným z pekných príkladov ako sa ľudské telo dokáže adaptovať na rozdielne podnety s cieľom prežiť v dobrom zdraví. Pastieri od Masajov majú tendenciu byť vyšši ako ich poľnohospodársky susedia,čo môže byť signálom dobrej stravy od mladého veku. Podľa Galvin je však výživa Masajov nedostatočná.

Doležitý protektívny efekt pred vznikom kardiovaskulárnych ochorení zohráva dostatočné množstvo pohybovej aktivity, ktorú Masajovia vykonavajú. Cieľom štúdie od Christensen et. Al (2012). bolo porovnať úroveň pohybovej aktivity u  Luo, Kamba a Masajov. Merané boli markery ako srdcová frekvencia, step test, VO2max,
Masajov bolo 341
Luo bolo 381
Kamba bolo 377
Najväčšie hladiny hemoglobínu boli u Masajov (15g/dl) a najnižšie hladiny boli u obyvateľov Luo (12g/dl). Podľa Christensena et al. (2012) bola pohybová aktivita u spomínaných afrických národov na vysokej úrovni. Najvyššie množstvo pohybovej aktivity bolo zaznamenané u Masajov a Kamba.
Celková nízka prevalencia obezity u Masajov môže byť spojená s nízkou prevalenciu diabetu mellitus. Diabetus mellitus je spojený so zhoršenou inzulinovou rezistenciou. Inzulinová rezistencia je spojená s akumuláciou viscerálnych adipocytov. Viscerálne adipocytné tkanivo je spojené s inzulinovou rezistenciou viac ako subkutánne viscerálne tkanivo (Knoll et. 2011).

20 storočie poznačilo aj Masajov, ktorí zmenili svoje stravovanie a tiež svôj štýl života k viac sedavejšiemu. Hlavným zdrojom PUFA (n-3 LC-PUFA) sú ryby. Morská strava je tiež bohatá iód, vitamín A a relatívne aj vitamín D. Strava Masajov však ryby neobsahuje. Tieto esenciálne masné kyseliny však, zohravajú výzmnnú úlohu pri vývojí viacerých organov ako napr. mozgu. Proporcia tejto diéty viedla k tomu, že Knoll et al. sa rohodli preveriť obsah polynenasytených mastných kyselín v červených krvinkých Masajov. Do skupiny vybrali 26 Masajov. Ich strava sa skladala prevažne z mlieka a kukurice. Takýto základ diéty je rozdielny od toho, čo sa udávalo. Môže to znamenať zmenu stravovacích návykov u Masajov. Celkový príijem potravy bol 58,3% rastlinného pôvodu. Mliečne produkty tvorili 41,1%. Príjem SFA bol 63,8% a príjem PUFA bol 9,2%. Long-chain n-3 PUFA (EPA, DPA and DHA) tvorili iba 0,15%. celkového príjmu. No aj napriek nízkemu príjmu omega 3 mastných kyselín v strave bol obsah v červených krvinkách 5,9%. Podľa Knolla et al. (2011) je strava Masajov s vysokým obsahom nasytenných mastných kyselín a s nízkym obsahom polynenasytených mastných kyselín, no aj napriek tomu je obsah omega-3 mastných kyselín v červených krvinkách porovnateľný s ostatnými národmi.

Väčšinu času Masajovia trávia chôdzou na boso alebo v špeciálnej obuvi z pneumatík áut. Sú zvyknutí chodiť dlhé vzdialenosti bez výraznejších problémov.  Choi et al. (2014) sa zamysleli nad tým, aký vplyv môže mať takáto obuv resp. chôdza naboso na chodidlo. Otestovali celkovo 1096 Masajov. Priemerná dlžka chodidla bola 250,14 ± 18,12 mm. Celkom 746 jedincov vykazovalo deformitu jedného alebo viacerých prstov bilaterálne a 168 jednostranne.  Najčastejším typom deformity bola tzv. claw toe deformity, ktorú malo až 98,79% Masajov. Prítomnosť mallet toe deformity bola zriedkavá (1,69%). Velkosť mediálnej longitudinálnej klenby 1,75 ± 0,48 cm. V priemere valgózny uhol bol 6,21° ± 1,55°. Masajovia sú typickým príkladom toho, ako sa noha snaží prispôsobiť terénu, po ktorom a v čom sa pohybuje.

Masajovia sú známi pre svôj semi-nomádsky spôsob života. Chôdzu na boso využivali už naši predkovia. Prevalenca bolesti nohy je u Masaiov zriedkavá. Choit et al. (2015) sa rozhodli porovnať nohy masajských žien, ktoré sú cez deň čiastočné obuté, s kórejskými ženami. Masajské ženy mali dlhšiu nohu. 4 ženy od Masajov mali prítomnú plochú nohu a 96% žien malo prítomnú claw deformity. Masajské ženy majú dlhší krok, avšak kadencia bola lepšia u Kórejčaniek. Rýchlosť bola podobná v obidvoch skupinách. Podľa Choi et al. (2015) môže byť chôdza naboso spojená so vznikom claw deformity. Na druhej strane chôdza naboso je spojená s nízkou prevalenciou halux valgus.

Za dobré zdravie Masajovia vďačia aj iným faktorom. Rozdiel, ktorý nám priniesla westernizácia môžeme pozorovať aj v čase pobytu na slnku. V minulosti sme trávili oveľa viac času pobytom vonka ako sedavým spôsobom doma. Takýto spôsob života často vedie k hypovitaminóze vitamínu D. Deficit vitamínu D vedie k narušeniu homeostázy na viacerých úrovniach. Deficit vitamínu D je spojený s celým spektrom ochorení. Našim prímárnym zdrojom je expozícia kože UVB žiareniu. Vitamín D taktiež ovplyvňuje génovu expresiu. Určiť optimálnu hodnotu v krvi je mimoriadne náročne, pretože potreby môžu variovať rôzne. Toto viedlo Luxwolde et al. (2012) k tomu, aby určili, aké hodnoty môžeme nájsť u Masajov, kedže sa jedná o populáciu, ktorá z evolučného hľadiska neprešla radikálnymi zmenami životosprávy a môže odrážať optimálne hodnoty vitamínu D, ktoré boli spojené s evolúciou a prežívaním tohto národa. Luxwolda et al. (2012) testovali hodnoty v dvoch populáciach lovcov a zberačov a, samozrejme, pastierov, Masajov a Hadza. Priemerná hodnota vitamínu D bola u Masajov 119 nmol/l 25(OH)D, čo môžeme považovať za hodnotu, ktorú majú Masajovia dlhšie obdobie.

Použité zdroje:

Gibney MJ, Burstyn PG. Milk, serum cholesterol, and the Maasai. A hypothesis.Atherosclerosis. 1980 Mar;35(3):339-43.

Robinson D, Williams P, Day J. High-density-lipoprotein cholesterol in the Maasai of East Africa: a cautionary note. Br Med J. 1979 May 12;1(6173):1249.

K. Biss, C. B. Taylor, Lena A. Lewis, BelmaMikkelson, L. K. Hussey, and Kang Jey-Ho
The Masai’s Protection Against Atherosclerosis1
Path. Microbiol. 35: 198-204 (1970)

Choi Jun Young, Babu Heri, Ngimwhichi Francis, Stephanie Stephanie, Suh Jin Soo.Effects of wearing shoes on the feet: Radiographic comparison of middle-aged partially shod Maasai women’s feet and regularly shod Maasai and Kor

G. V. MANN, R. D. SHAFFER, R. S. ANDERSON AND H. H. SANDSTEAD CARDIOVASCULAR DISEASE IN THE MASAI JOURNAL OF ATHEROSCLEROSIS RESEARCH

Kathleen A. Galvin,  Tyler A. Beeton, Randall B. Boone, and Shauna B. BurnSilver Nutritional Status of Maasai Pastoralists under Change Hum Ecol Interdiscip J. 2015; 43(3): 411–424.

DL Christensen,1,2,* D Faurholt-Jepsen,3 MK Boit,4 DL Mwaniki,5 B Kilonzo,5 I Tetens,6 FK Kiplamai,4 SC Cheruiyot,4H Friis,3 K Borch-Johnsen,7 NJ Wareham,8 
Cardiorespiratory Fitness and Physical Activity in Luo, Kamba, and Maasai of Rural Kenya Am J Hum Biol. 2012 Nov; 24(6): 723–729.Published online 2012 Jul 27. doi:  10.1002/ajhb.22303

Analysis of a Maasai arrow poison Bruce K.Cassels  https://doi.org/10.1016/0378-8741(85)90094-7

Jun Young Choi1 , Sang Hyun Woo1 , Sang Hyun Oh2 and Jin Soo Suh A comparative study of the feet of middleaged women in Korea and the Maasai tribe Choi et al. Journal of Foot and Ankle Research (2015) 8:68 DOI 10.1186/s13047-015-0126-1&

Casey J. Roulette, Efrem-Fred A. Njau, Marsha B. Quinlan, Robert J. Quinlan and Douglas R. Call, Medicinal Foods and Beverages among Maasai Agro-Pastoralists in Northern Tanzania, Journal of Ethnopharmacology, https://doi.org/10.1016/j.jep.2018.01.022

High content of long-chain n-3 polyunsaturated fatty acids in red blood cells of Kenyan Maasai despite low dietary intake Nadja Knoll1 , Katrin Kuhnt1 , Florence M Kyallo2 , Beatrice N Kiage-Mokua2 and Gerhard Jahreis1*
Knoll et al. Lipids in Health and Disease 2011, 10:141

Luxwolda MF1, Kuipers RS, Kema IP, Dijck-Brouwer DA, Muskiet FA. Traditionally living populations in East Africa have a mean serum 25-hydroxyvitamin D concentration of 115 nmol/l. Br J Nutr. 2012 Nov 14;108(9):1557-61. doi: 10.1017/S0007114511007161. Epub 2012 Jan 23.


 

Zdroje k článku

  1. http://www.teraz.sk/magazin/foto-masajovia/138881-clanok.html
  2. http://murderiseverywhere.blogspot.com/2014/06/maasai-vs-kikuyu.html
  3. https://africageographic.com/blog/life-in-a-maasai-village/
  4. https://www.wired.com/2012/09/milk-meat-and-blood-how-diet-drives-natural-selection-in-the-maasai/

Páčil sa Vám tento článok? Dajte mu Like!

Prečítajte si niektorý z našich najnovších článkov

Hľadáme nového člena tímu - FYZIOTERAPEUTA

Pracujete ako fyzioterapeut a milujete svoju prácu? Chcete byť súčasťou skvelého tímu v peknom a novom zariadení?

Neutrálna stabilita a pohyb mimo nej

Čo je neutrálna stabilita a prečo sa netreba báť ísť pri pohybe i mimo ňu?

Ako sa zrodila nová terapeutická vazelína

Prečo som sa rozhodol si vytvoriť vlastnú vazelínu? V čom bude iná, aké bude jej využitie a s kým spolupracujem na produkte?

Zranenia hamstringov

Článok o zraneniach hamstringov, O liečbe tohto zranenia ale aj o samotnej prevencii.

Diskusia k článku