„Hruškovitý syndróm“ ako dôsledok skráteného „hruškovitého svalu“

Tento článok poukazuje na problematiku skráteného musculus piriformis


Musculus piriformis (v preklade hruškovitý sval) je pomenovaný podľa svojho tvaru, ktorým dané ovocie pripomína. Nachádza sa v hĺbke, pod sedacími svalmi, prebieha krížom cez zadok.

Jeho funkciou je vonkajšia rotácia, natiahnutieodtiahnutie v bedrovom kĺbe, sval sa teda zapája pri takmer každom pohybe bedrového kĺbu, umožňuje chôdzu, pri ktorej prenáša váhu tela z jednej dolnej končatiny na druhú a svojou funkciou zároveň stabilizuje bedrový kĺb.

Ťažkosti vyplývajúce z jeho skrátenia (hypertonus, spazmus až kontraktúra svalu) sa označujú ako piriformis syndróm (hruškovitý syndróm) a keďže vplyvom skráteného svalu dochádza ku kompresii a iritácii nervus ischiadicus (sedacieho nervu), viac by tento syndróm vystihovalo pomenovanie „trecí“, resp. „nárazový syndróm“ (konflikt sval-nerv).

Už od roku 1928, kedy bol tento syndróm prvýkrát popísaný, sa stretával s akousi skepsou, nakoľko neexistovali priame laboratórne či zobrazovacie vyšetrenia na jeho potvrdenie. Aj v súčasnosti sa diagnóza zakladá na anamnéze a klinickom vyšetrení (zobrazovacie vyšetrenia slúžia na vylúčenie iných ochorení, ktoré svojimi príznakmi napodobňujú hruškovitý syndróm. V poslednej dobe sa do popredia dostáva Magnetická rezonančná neurografia, ktorá dokáže odhaliť 64% pacientov s týmto syndrómom, avšak táto metóda nie je bežne dostupná). Najčastejšie sa tento syndróm zamieňa s ischiasom, preto sa označuje aj ako pseudoischias. Rozdiel spočíva v tom, že kým pri piriformis syndróme je nervus ischiadicus dráždený tlakom skráteného musculus piriformis, pri pravom ischiase je dráždený tlakom vysunutej medzistavcovej platničky.

Cca 6% ischiasov je v skutočnosti pseudoischiasov.

Aby to nebolo príliš jednoduché (a v ľudskom tele to tak častokrát býva), aj v tomto prípade existujú abnormality a rôzne variácie prechodu nervu svalom – u 88% nerv svojím prechodom nedelí bruško svalu, avšak u 11% ho predeľuje, pričom aj nerv môže/nemusí byť predelený a u takmer 1% predelený nerv obkružuje bruško svalu.

Čo z toho vyplýva? Tí z vás, ktorým nerv prechádza priamo cez sval, budú mať zvýšenú predispozíciu na rozvoj tohto syndrómu.

Aké sú ďalšie možné rizikové faktory? Zvýraznená drieková lordóza, abnormality lokálnych svalov s hypertrofiou, fibrotická prestavba svalov (najčastejšie v dôsledku predchádzajúcich zranení), tvorba osifikátov vo svaloch, anatomické abnormality nervov, patologické rozšírenia ciev, stavy po výmene bedrových kĺbov, náročná fyzická aktivita, nosenie ťažkých bremien, športy ako behanie, skákanie, nerovnaná dĺžka končatín, bolesti nôh, dlhodobé sedenie, svalová dysbalancia (skrátenie priťahovačov bedrového kĺbu, vďaka ktorým je musculus piriformis vo väčšom napätí), ochorenia chrbtice (predovšetkým driekovokrížovej oblasti) a panvy, obezita alebo naopak prílišná vychudnutosť spôsobujúca svalovú slabosť, vek nad 40 rokov, ženy bývajú oproti mužom častejšie postihnuté (6:1).

Kedy na daný syndróm myslieť? Ak je sval palpačne citlivý, je bolestivá vonkajšia rotácia, natiahnutie a odtiahnutie v bedrovom kĺbe zvlášť proti odporu, naopak aj natiahnutie tohto svalu (napr. do vnútornej rotácie) býva bolestivé a zároveň obmedzené, sval svojím skrátením môže spôsobiť až skrátenie danej dolnej končatiny čo je najlepšie viditeľné v ľahu, kedy sval navyše svojím ťahom môže vytáčať celú dolnú končatinu do vonkašej rotácie. Syndróm začína bolesťou, brnením a znecitlivením v oblasti zadku, neskôr sa bolesť môže šíriť do hamstringov až lýtkového svalstva (avšak hamstringy ani lýtkové svalstvo nie sú palpačné citlivé!). Bolesti sú hlavne pri dlhšom sedení (napr. v aute), nosení ťažkých bremien, behaní, skákaní, chôdzi po schodoch.

Aká je liečba? V akútnom štádiu sa doporučuje vyhnúť sa aktivitám vyvolávajúcich ťažkosti, vhodný je kľud, chladenie postihnutej oblasti, užívanie protizápalových liekov či aplikácia obstreku (kortikoidy, anestetiká) či botulotoxínu, absolvovanie fyzikálnych procedúr ako ionoforéza, v chronickom štádiu sa doporučujú teplé procedúry (parafínové/rašelinové zábaly, diatermia), kúpele, masáže, elektroterapia, ultrazvuk, postupne strečing musculus piriformis, ošetrenie okolitých segmenov (mobilizácia sakroiliakálneho kĺbu a driekovej chrbtice). Chirurgická liečba je zriedkavá, pristupuje sa k nej až pri neúspechu konzervatívnej liečby.

Prevencia? Spočíva v odstránení či redukcii rizikových faktorov, v úprave podmienok pri športovaní (vyhnúť sa nerovnému povrchu, nepodceňovať zahriatie pred fyzickou aktivitou, postupné zvyšovanie záťaže).

Návrat k plnej športovej aktivite závisí od rozsahu poškodenia svalu.

PS: Na to, aby sme tento syndróm odhalili, musíme na neho predovšetkým myslieť, ale na to, aby sme na neho mysleli, musíme o ňom predovšetkým vedieť ;)

Zdroje k článku

  1. http://www.wikiskripta.eu/index.php/Musculus_piriformis
  2. http://www.webmd.com/pain-management/guide/piriformis-syndrome-causes-symptoms-treatments#1
  3. http://emedicine.medscape.com/article/308798-overview
  4. http://www.sportsinjuryclinic.net/sport-injuries/hip-groin-pain/piriformis-syndrome

Páčil sa Vám tento článok? Dajte mu Like!

Prečítajte si niektorý z našich najnovších článkov

Hľadáme nového člena tímu - FYZIOTERAPEUTA

Pracujete ako fyzioterapeut a milujete svoju prácu? Chcete byť súčasťou skvelého tímu v peknom a novom zariadení?

Neutrálna stabilita a pohyb mimo nej

Čo je neutrálna stabilita a prečo sa netreba báť ísť pri pohybe i mimo ňu?

Ako sa zrodila nová terapeutická vazelína

Prečo som sa rozhodol si vytvoriť vlastnú vazelínu? V čom bude iná, aké bude jej využitie a s kým spolupracujem na produkte?

Zranenia hamstringov

Článok o zraneniach hamstringov, O liečbe tohto zranenia ale aj o samotnej prevencii.

Diskusia k článku